Minaret

Z kamenných kvádrov mnohokrát ťažších ako 100 kg bola veža vystavaná na močiarnej pôde. Jej spevnenie vykonali najatí pracovníci pomocou 500 drevených kolov, viac ako 17 m dlhých. Pre rovnomerné rozloženie hmotnosti objektu na tieto koly položili rošt z 96 silných kmeňov zopätých železnými sponami.

Spodná časť má osem miestností bohato zdobených na stropoch, stenách aj podlahe orientálnymi ornamentmi. Tieto práce podľa súdu odborníkov vykonávali umelci z arabských krajín. Minaret slúžil predovšetkým ako vyhliadková veža, za ktorej sa dal prehliadnuť celý Lednicko-valtický areál. Na prvom poschodí umiestnili Liechtensteinovci svoje exotické zbierky. Veža má tri ochodze a k najvyššiemu sa návštevník dostane samonosným špirálovitým kamenným schodiskom o 302 stupňoch. Tesári pre stavbu na základe plánov projektanta vybudovali v Európe málo obvyklé vretenovité tzv. turecké lešenie. Pretože tejto konštrukcii robotníci príliš nedôverovali, presvedčil ich o jeho spoľahlivosti desiatnik jazdeckého pluku, ktorý v tom čase zdržiaval v zámockých jazdiarňach. Na koni vyšiel po lešení a rovnakou cestou sa bezpečne vrátil späť. Počas stavby nedošlo u robotníkov k žiadnemu vážnemu úrazu.

Na stenách minaretu sú arabské nápisy. Dr. Andreas Trieb nápisy prekreslil a preložil do nemčiny (obsah textu je potvrdený aj v modernej dobe odborníkmi Náprstkova múzea). Ide o citáty z Koránu.

Nápis nad dverami: Nie je Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok.

Na pravej strane: Svet zradil svojich obyvateľov, preto sa pred nimi varuj a vedz, že je pre teba potešujúce, že sa varuješ. Nezoskakuj zo sedla v tomto svete, keď sa chceš vlastnému nešťastiu na ceste vyhnúť nepokúšaj jeho poklady, alebo to dobré nájdeš len na onom svete.

Na zadnej strane: Veda je pre ľud prácu milujúca to, čo malta pre murára, a práca tým, čo lano u vedra na rumpále pre čerpajúceho. Bez malty žiadna stavba, bez lana žiadna voda na uhasenie smädu. Kto po dokonalosti túžiš, budeš nasledovaniahodným a pracovitým.

Na ľavej stene: Keď sa osud proti tebe stavia, strácajú ľudské plány svoju platnosť. Keď Bohom zoslaný osud človeka stihne, jeho plán príde navnivoč, jeho námaha je márna, stráca úsudok o tom, čo je mu prospešné a čo ho vedie k úspechu - stráca cestu k spáse a zdaru.